Kone
Ceský teplokrvník
Shagyarab
Čistokrvný Arabský kôň sa nazýva arirstokratom medzo koňmi.
Je veľmi všestranný a dobre sa pispôsobý každému druhu špotu.
Odvážny vojenský kôň, elegantný neúnavný športovec aj spoľahlivý priateľ na dlhé potulky prírodov.
To všetko mánjedno jediné plemeno Arabského koňa z Madarska, áno reč je o Shagya Arabovi.
Pôvod a historia: Domov Shagy môžeme nájsť v madarskom žrebčinci Bábolna založený v roku 1789. 1816-sa Bábilovský žrebčín zameral na chov dôvertného púštneho Araba.Krížením tychto žrebcov a kobýl, tak vznikli základy dnešného Shaga Arab.
Popis a charakteristika: Výška v kohútiku je u kobýl 150-160 cm. u žrebcov minimálne 154 cm.
Povaha: Sú to čulé, živé kone s príjemnou povahou.Majú vynikajúcu rýchlosť.
Hanoverský kôň
- má 162 - 175 cm v kohútiku
- svalnatý zadok je predpokladom úspešného skákania
- rovný nie príliš dlhý chrbát
- vďaka šľachteniu sa podstatne zlepšil postok koňa
- elegantná hlava
- silný a pevný chbát bez problémov znesie aj väčšiu záťaž pri drezúrnych cvikoch
- krk je dlhý a dobre nasadený na trupe
- výrazný kohútik
- dobre svalnaté telo
- pekne postavený chvost
- dlhý , dobre nesený krk
- štíhle jemné nohy s výrazními kĺbmi
- výrazná hlava
- rovní profil tela
- pekné oči
- stredne dlhé uši
Využitie : kôň s mimoriadnim talentom na skákanie , hodí sa aj na drezúru . Tento kôň je všestrane spôsobilý a nezahambí sa ani vo westerne.
Drezúra : Hannoverské kone vynikajú ladnýmexteriérom, pohybom, sú odvážne a temperamentné. Spĺňajú teda všetky požiadavky na vrcholnú drezúru.
Povaha : Sú temperamentné , šlachetné , spolahlivé a poslušné . Preto sú velmi oblúbené.
Atletické a prispôsobivé : tajomstvom úspechu a obľuby Hannoverských koní je výborná mechanika pohybu - mimoriadne korektný chod. Svalnatý zadok a chrbát sú zdrojom sily, ktorá je potrebná pri drezúre a skokových súťažiach.
Hanoverský kôň
Pochádza z Nemecka
Farby má všetky
Je najznámejší európsky teplokrvník. Jeho rodokmeň siaha až do roku 1735, keď sa v nemeckom meste Celle založil žrebčinec na šľachtenie tohto nového plemena. V ďaka neskoršiemu prílevu krvi anglckých plnokrvníkov získal Hannoverský kôň väčšiu výkonnosť.
Angloarabský kôň
Pôvod: Francúzsko
Farby: Všetky základné farby; strakoše nie sú povolené.
Exteriér: - kobyly minimálne 158 cm, žrebce minimálne 160 cm palicovej miery
- ušlachtilý, harmonický; elegantné, energické a elastické pohyby
Využitie: Všestranne využiteľný jazdecký kôň.
História a pôvod: Toto ušlachtilé plemeno vzniklo krížením anglckého plnokrvníka a arabských plnokrvníkov. Matka môže patriť k jednému z týchto plemien, pokiaľ zostane zachovaných 25% arabskej krvi. Angloarabské kone sa chovajú v južnom Francúzsku už vyše 100 rokov. Obzvlášť sa preslávil žrebec Nana Sahib, nasadený v Trakénach, a Inscgallah v Oldenburgu. Chov angloarabských koní má svoju tradíciu aj v Maďarsku (Gidran) a Poľsku (Malopolska), odkiaľ pochádz vo svete jazdcov preslávený Ramses.
Temperament a talent: Angloarabský kôň zjednocuje pozitívne vlastnosti oboch plemien. Stal sa výkonným športovým a jazdecým koňom, ktorý má okrem výborných cvalových schopností aj veľký talent na skákanie.
Appaloosa
Pôvod: USA
Farby: Strakoše v rôznych vzorových variantoch: škvrnitá deka, snehová vločka, leopard (tiger, hermelín), mramor, biela deka, srieň.
Exteriér: - 142 - 165 cm palicovej miery; približuje kvadrátovému typu
- dlhé šikmé plecia
- dostatočná šírka pŕs; nie príliš vysoký, ďaleko na chrbát siahajúci kohútik; krátky chrbát; dlhý zadok
- štíhle, korektné, nie príliš dlhé nohy
- výrazné, nie príliš malé kĺby; krátke záprstie; silné svaly zadných nôch; tvrdé kopytá
-dostatočne dlhý krk, ľahko usadený v šiji; krátka klinovitá hlava; široké čelo; veľké ohnivé oči; malé, jemne vyformované uši
Využitie: Väčšinou sa využíva na westernové jazdenie, osvedčil sa aj v drezúre, skokovom a turistickom jazdení a pri jazdách na dlhé trate a na dostihoch.
História a pôvod: Pôvod plemena appaloosa siaha pravdepodobne až ku koňom, ktoré na americký kontinent doviezli španielski dobyvatelia. Nápadne škvrnitý kôň dostal meno podľa rieky Palouse, ktorá pretekala územím indiánskeho kmeňa Nez Percés. Dnes sa tu nachádzajú hranice medzi štátmi Washington, Idaho a Oregon. Indiáni žijúci ti na severovýchode USA vyšľachtili premyslenou plemenitbou a výborným tréningom koňa, ktorý sa preslávil smelosťou, vytrvalosťou , oddanosťou, inteligenciou a rýchlosťou. V roku 1877 boli Indiáni zajatí americkou armádou. Vojaci pozabíjali takmer všetky kone, zvyšné sa predali na aukcii. Niektorí farmári boli týmito takí nadšení, že plemeno s veľkými ťažkosťami chovali ďalej. V roku 1938 bola založená plemenná kniha koňa appaloosa a Klub appaloosa (Appaloosa-Horse-Club).
Temperament a talent: Žiaden iný kôň nie je taký všestranný ako appaloosa. V USA je popri quaterovi najobľúbenejším pracovným koňom. Pre svoje pevné nervy, ľahký krok a pokoj, ktorý dokáže zachovať napriek svojmu temperamentu, má verných obdivovateľov v mnohých krajinách. Jeho vytrvalosť a húževnatosť ho predurčujú na turistické jazdy a jazdy na dlhé trate, ale využíva sa aj v dostihovom športe, na skokové súťaže a na drezúru. Appaloosa je ľahko zvládnuteľným a dobromyselným koňom, a tak je vynikajúcim sprievodcom pre mládež.
Arabský plnokrvný kôň
Arabský plnokrvný kôň
Pôvod: Arabský poloostrov
Farby: Všetky farby; často sivkovia; zriedka vraníky; nie sú dovolené strakoše.
Exteriér: - 148 - 153 cm palicovej miery
- veľmi štíhla, harmonická hlava; vysoké čelo
- veľké, tmavé, ďaleko od seba posadené oči
- konkávny alebo rovný profil; veľké široké líca; veľké nozdry, ktoré sa dajú doširoka roztiahnúť; zahnutý krk
- zľahka sa zvažujúci až horizontálny
yužitie: Jazdenie na dlhé trate; dostihy; vhodný na westrenové jazdenie.
História a pôvod: Priateľom a obdivovateľom koní znie jeho meno ako zaklínadlo. Vznik arabského plnokrvného koňa je opradený mnohými legendami. Podľa jednej z nich: "Boh si zobral za hrsť južného vetra, dýchol naň a stvoril koňa, Povedal: Tvoje meno nech je arabské, dobrota nech sa viaže o tvoju ofinu, korisť o tvoj chrbát. Teba som uprednostil pred všetkými nosnými zvieratami, tvojho majiteľa som spravl tvojím priateľom; tebe som daroval silu lietať bez krídel." Rozprávkové legendy mýtizujú aj Mohameda, zakladateľa chovu arabského plnokrvného koňa. Prorok údajne nechal stádo kobýl dlhý čas bez vody. Potom otvoril ohradu spoločného pastviska a nechal zatrúbiť do boja. Zvieratá sa divokým cvalom hnali k napájadlu. Päť kobýl však zostalo stáť a k Mohamedovi prišli bez toho, aby sa napili vody. Hadbah, Saglawi, Kuhejlan, Hamdani a Abajah sa stali plemennými kobylami chovu arabských koní Mohamedovi jazdci na ťavách utrpeli tvrdú porážku od nepriateľov jazdiacich na koňoch, preto svojim prívržencom nariadil založiť chov koní čistej krvi ako náboženskú povinnosť a sľúbil im nebeskú odplatu: "Koľko zŕn jačmeňa dáš svojmu koňovi, toľko hriechov ti bude odpustených." Viac ako 1000 rokov podliehalo plemeno tvrdej selekcii, dlhšie ako ktorékoľvek iné. Bedúíni vyšľachtili koňa, ktorého krása a harmónia sú jedinečné a bezkonkurenčné. Nomádsky život v púšti pri extrémnych teplotných výkyvoch, nedostatku vody a potravy bol pre človeka a zviera tvrdý; stali sa na sebe závislými, vytvorili nerozlučný zväzok zabezpejúci prežitie. Žrebce arabských polokrvných koní sa väčšinou predávali, zato kobyly patrili k rodine a mohli ísť ako jediné zvieratá do ľudského príbytku - stanu, čo symbolizovalo ich výsostné postavenie i pevné puto medzi majiteľom a koňom. Staré príslovie hovorí: "Moje deti môžu byť hladné a smädné, ale môj kôň nikdy." Arabský plnokrvný kôň, nazývaný aj asilský arabský kôň arabský ox, sa stal najdôležitejším plemenom v dejinách chovu.
Temperament a talent: Arabský plnokrvný kôň sa ešte aj dnes vyznačuje
Anglický plnokrvník
Pôvod: Veľká Británia
Farby: Všetky základné farby, predovšetkým hnedáky.
Exteriér: - 160-170 cm palicovej miery
- štíhly elegantný kôň; krátky silný chrbát; dobre svalnatý, zvažujúci zadok
- výrazný kohútik; dobre usadený, nesený chvost; dlhý štíhly krk; široké, hlboké prsia
- vynikajúce, dlhé nohy s dobre vyznačenými šľachami a kĺbmi
- jemne modelovaná hlava; veľké živé oči; malé špicaté uši; riedka hodvábna srsť
Využitie: Predovšetkým ako jazdecký kôň, ale aj ako armádny kôň, skokan, drezúrny a lovecký kôň.
História a pôvod: pôvod tohto ušľachtilého plemena pramení v nadšení Angličanov pre dostihy. začiatkom 17. storočia sa organizovali pod záštitou kráľa Jakuba 1. V dedinke Newmarket dal postaviť palác, kde členovia kráľovského dvora trávili "športové prázdniny". V 17. storočí za vlády Karola 2. sa Newmarket stal centrom dostihového športu. Popularita tohot športu ovplyvnila vznik novej triedy koní. Na začiatku proti sebe stáli len domáce kone. Neskôr sa najrýchlejšie domáce kobyly začali páriť s importovanými orientálnymi žrebcami. Kone boli stále rýchlejšie, väčšie a elegantnejšie ale neexistovalo ešte žiadne jednotné plemeno. O 50 rokov neskôr prišli do krajiny plemenníky anglického plnokrvníka: tri legendárne žrebce Darley Arabian, Byerley Turk, Godolphin Arabian.Spolu s približne 50 kobylami tvorili tieto tri žrebce základ plemena a stali sa takzvanými "pečatnými žrebcami". Podstatným výberovým kritériom pri chove je rýchlosť. Anglický plnokrvník dosahuje na krátkych tratiach rýchlosť okolo 70 km/h. Je jednoznačne najrýchlejším koňom na svete. Ťažisko chovu Anglického plnokrvníka ostáva stále vo Veľkej británii.
Temperament a talent: Anglický plnokrvník je inteligentný, húževnatý, vytrvalý a odvážny a však zároveň veľmi temperamentný a senzibilný/citlivý/vnímavý. Nie je však vhodný pre každého jazdca.
Americký jazdecký kôň
Pôvod: USA
Farby: Všetky základné farby.
Exteriér: - 152-165 cm palicovej miery
- dlhý rovný chrbát
- rovný zadok, pekne usadený vysoko nesený chvost
- široké, hlboké prsia
- dlhý, zahnutý, vysoko nesený krk
- dlhé štíhle nohy s dobrými kosťami a kĺbmi
- dobre formovaná hlava
- veľké oči a nozdry
Využitie: Kôň na prehliadky a voľný čas.
Temperament a talent: V jeho vlasti ho tiež nazývajú niekedy tiež saddler (jazdec). Farmári z Kentucky z neho chceli vyšľachtiť vytrvalého, ľahkého a predovšetkým atraktívneho koňa. Preto krížili anglické, americké a kandské mimochodníky, neskôr aj morgany, narrangansettské mimochodníky a plnokrvníky. Tieto mimoriadne vnímavé kone sú často považované za najkrajšie kone sveta - sú tiež veľmi inteligentné, ohnivé a zároveň skromné. Existujú tri "modely": pred vozom, trojchodové a päť chodové kone. Päťchodový jazdecký kôň disponuje okrem noramálnych spôsobov chôdze, ako sú krok, klus a cval, ešte spôsobmi slow gait (lomený mimochod, pomalý, elegantný variant racku) a spôsob prudký rrack (veľmi rýchly, rytmický spôsob chôdze v štvortakte). Pri racku kôň zdvíha každú nohu jednotlivo, krátko ju podrží vo vzduchu a položí na zem. Trojchodové a päťchodové kone sú na vystúpenia rozlične upravované: trojchodové kone so strihanou hrivou a strihaným chvostom. Táto nápadná pozícia chvosta, pri ktorej sa presekne jeden sval a následným niekoľkomesačným nosením špeciálneho postroja. Spôsob chôdze sa vynúti pomocou vysokých nožných pätíc a závaží. V Európe sa tieto praktiky považujú za oprávnené týranie zvierat. 
Nový blok - dvojklikom tu zahájite úpravu bloku...
Achaltekinský kôň
Pôvod: Turkménsko
Farby: Všetky základné farby, okrem strakošov.
Exteriér: - 152-164 cm palicovej miery
- ušľachtilý kôň s dlhými končatinami
- dlhá, štíhla, väčšinou chudá hlava; hodvábne, často riedke vlásie so zlatistým leskom
- málo hrivy, úzky chvost; jemná koža; často sklon k jeleniemu krku
Využitie: Všestranný kôň na voľný čas a šport. Kvôli svojej hodvábnej srsti nie sú vhodné na robustný chov. História a pôvod: V rozľahlých stepiach severne od Kaukazu žili pred viac ako 4 000 rokmi najväčšie stáda koní na svete. Pravdepodobne tu objavili nomádi svoju lásku k chovu koní a jazdeniu na koňoch. V priebehu stáročí vznikli rozličné plemená ako mongolské poníky, kazašské kone, kabardinský kôň a achaltekinský kôň. Vykopávky z 2. storočia pre našim letopočtom dokazujú, že v Turkménsku chovali plemeno, ktorý má veľmi blízko k dnešnému achaltekinskému koňovi. V antike si tieto "nisejské kone" cenili predovšetkým pre ich vytrvalosť a silu, ale aj pre ich krásu. Aj Bukefalos, obľúbený kôň Alexandra Veľkého, mal údajne turkmenskú krv. Achaltekinským koňom bol pravdepodobne aj Byerley Turk, jeden z otcov anglického plnokrvníka. Plemeno dostalo meno po turkménskom nomádskom kmeni Tekov. Hoci stepi a púšte na území Turkménska sú v lete žeravo horúce a v zime surovo mrazivé, nomádi balili svoje "zlaté kone" do diek po celý rok. Ešte aj dnes nosí achaltekinský kôň vo svojej domovine tradičných sedem diek, z ktorých každá má svoje presné pomenovanie. Prirodzene, tieto ušľachtilé kone žijú a prežijú aj bez tejto ochrany. Achaltekinský kôň žil obyčajne spolu so svojím pánom v stane, bol vždy po jeho boku. Z tohto vnímavého, senzibilného, hrdého zvieraťa sa aj dnes stáva "kôň snov" len pre toho, kto si dokáže získať jeho dôveru a priateľstvo. Ľuďom, ktorí si ho chcú len "vyskúšať", ukáže svoju svojhlavú a vzdorovitú stránku, čo je v boji a prežitie v divočine nenahraditeľnou charakterovou črtou. Najlepšie ho vystihuje označenie chrt medzi koňmi. Je štíhly, pružný, šľachovitý, vytrvalý a veľmi rýchly. Plemeno preslávili predovšetkým výkony pri najdlhších jazdeckých pretekoch na 4300 km dlhej trate v bývalom ZSSR, ktoré viedli z Ašchabadu až do Moskvy. Achaltekinské kone zvládli túto trasu len za 84 dní, pričom 360 km cez Karakumskú púšť zdolali bez vody za neuveriteľné tri dni. Arab je jeden z nájznámejších koní na dlhé trate, bol aj šampiónom v závodnom skákaní, jeho syn Absent vyhral na olympijských hrách v roku 1964 v Tokiu bronzovú medailu v drezúre.
Andalúzky kôň
Pôvod:SpanielskoHistória a pôvod: Je pýchou španielskych chovateľov. V jeho domovine sa o ňom hovorí o čisto španielskom plemene. Pôvod siaha k starým Iberským koňom. Mníchom z Jerezu vďačíme najmä za to, že niekoľko čistokrvných andalúzskych koní prežilo obdobie vlády Filipa II., ktorý nariadil primiešanie nordickej krvi. Dnes sa chovajú čistokrvné andalúzske kone predovšetkým v oblasti de la Fontiera, kde sa od 1937 nachádza Andalúzska kráľovská jazdecká škola.
Temperament a talent: Tieto vysoko vnímavé kone sú príjemnými, i keď trochu ohnivými jazdeckými koňmi s veľkou vytrvlosťou. Sú nenáročné a majú dobrý charakter.
Farby: Predovšetkým sivkovia, ale aj hnedáky, izabely a vraníky.
Exteriér: - kobyly 152-158 cm, žrebce 152-164 cm palicovej miery
- výrazný kohútik, silné telo s ľahkým zaoblením rebier, široké svalnaté prsia, šikmé dobre svalnaté plecia, ľahko sa zvažujúci zadok s nízkym usadením chvosta
- jemné šľachy, štíhle sponkové kĺby, zľahka zaoblený stredne dlhý dobre usadený krk
- hustá hodvábna hriva, jemná štíhla hlava s rovným alebo ľahko konkávnym profilom, stredne veľké uši, veľké živé oči
Využitie: Drezúra, býčie zápasy, v cirkuse a na promenadach.
Slovenský teplokrvník
Vznikol na podklade stredne mohutných teplokrvných plemien chovaných na Slovensku.Má pevnú konštutíciu dobrý charakter a živý temperament.
Farba:najčastejšie hnedák a ryšiak
Vitajte na stránke biogeo.wbl.sk v sekcii Kone
Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...
Základné tipy:
- Používajte často nové bloky.
- ENTER = nový odstavec.
- SHIFT+ENTER = nový riadok.
- Obrázok je najprv treba nahrať na server cez Vložiť obrázok a Správcu súborov.
- Obsah z Wordu vždy prenášajte cez Vložiť z Wordu.
- NEpoužívajte medzerník pre zarovnávanie objektov.
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk