Trieda: cicavce
Rad: párnokopytníky
Podrad: prežúvavce
Čeľaď: žirafovité
Celková výška: 400-580 cm
Váha: samci môžu vážiť až 2000 kg
Dĺžka ťarchavosti: 14-15 mesiacov
Počet mláďat: 1, výnimočne 2
Zaujímavosť: Žirafa je najvyšším cicavcom na zemi.
V iných jazykoch:
anglicky- giraffe
francúzsky- girafe
taliansky- giraffa
nemecky- giraffe
africky- kameelperd
zulsky- indlulamethi
Swahilsky- twiga
Slovo žirafa:
-jej meno pochádza pravdepodobne z arabského slova „xirapha“, ktoré označuje niekoho, kto sa pohybuje svižne a vznešene
História: Pred mnohými rokmi nebolo na žirafách nič zaujímavé. Krk nemali veľmi dlhý. Neskôr bola objavená pralesná žirafa (okapi) , medzitým mnoho ďalších poddruhov a potom žirafa Rotschildova, ktorá je dnes najznámejšou žirafou.
Poddruhy žiráf:
Zatiaľ bolo objavených 11 poddruhov žiráf.
Sú to:
-žirafa sieťovaná ( Etiópia, Somálsko, sever Keni)
-žirafa sudánska
-žirafa mramorovaná
-žirafa nubijská (v Sudáne a západnej Etiópii)
-žirafa západoafrická (v Čade a západnej Afrike)
-žirafa zambijská (Zambii a N.P. South Luangwa)
-žirafa angolská (Angola)
-žirafa kapská (juh Angoly, Botswane, juh Zimbabwe, Namíbii)
-žirafa Rotschildova (Ugande, Sudáne, na juhozápade Afriky)
-žirafa masajská (na juhu Keni, v Tanzánii)
-žirafa kordofanská (v Sudáne, Čade a DR Kongu)
Vzhľad, rýchlosť, váha, atď...
Žirafí krk sa skladá presne, ako u človeka, zo siedmich stavcov.
Váha dospelých žiráf sa pohybuje okolo 1000 kg, dospelí samci môžu vážiť až 2 tony. Žirafy sa pohybujú rýchlosťou 50-60 km/h, taká rýchlosť pre nich vôbec nie je problém. Chodia mimochodom ( tz. Že dvíhajú obe nohy na jednej strane naraz). Rovnováhu udržiavajú pomocou krku.
Ako žirafy pijú:
Pre žirafy je vlastne pitie akrobatický kúsok, pretože pri ňom musia ohnúť kolená, roztiahnuť predné nohy ďaleko od seba a kývavými pohybmi pomaly hlavu spustiť k vodnej hladine. Pri dvíhaní hlavy musí žirafa postupovať tiež opatrne. Jej mozog sa totiž pri pití nachádza 2 m pod srdcom a keď sa dvihne, tak je zase naopak 2 m nad ním. Takže keby krk rýchlo sklonila a potom rýchlo zdvihla, asi by omdlela.
K čomu slúži žirafe krk...
Najprv je to samozrejme získavanie potravy zo stromov, potom k udržiavaniu rovnováhy. Vedci však prišli na to , že čím majú samci dlhší krk, tým úspešnejší pri získavaní samíc.
Zmysly:
Žirafa má pravdepodobne najväčší rozsah videnia zo všetkých cicavcov. Vidí ďaleko a veľmi ostro. Tvora veľkého ako človek dokáže rozoznať bez problémov vo vzdialenosti 2000 m. Zrak ale nie je jediným zmyslom , ktorý má veľmi dobre vyvinutý. Patrí k nim sluch aj čuch.
Potrava:
Medzi žirafiu potravu patria výhonky akácií, ktoré sú šťavnaté a krehké ešte i v dobe, keď sú iné rastliny celé vysušené. Žirafy majú skvelý ohybný jazyk, ktorý sú schopné vyplaziť až na vzdialenosť 0,5 m. Tŕne žirafám vôbec nevadia, dokážu sa s nimi skvele vysporiadať. Vysunie svoj jazyk, ovinie ho okolo vetvy a jemne ich medzi našpúlené pysky. Potom zavrie papuľu a dokonale očeše listy, tŕne a malé vetvičky. Na žirafom jedálničku však okrem výhonkov akácií figuruje stovka ďalších druhov rastlín. Denne zožerie asi 50 kg potravy. Žirafy sa idú pásť ráno a večer, keď sú lístky na stromoch mierne zvinuté a lepšie sa trhajú. Žirafy sú bylinožravce aj keď občas býva spozorované, že sa priživujú zdochlinami kopytníkov, dopĺňajú si tak asi zrejme chýbajúce tekutiny.
Rozmnožovanie:
Samec si vyberie samicu, pristúpi k nej a tlačí sa ňufákom k jej slabinám. Samica na to reaguje močením. Samec pritom skloní opatrne hlavu, aby zachytil moč jazykom, potom zodvihne hlavu a vysunie svoje zovreté pysky (flámuje). Zmyslom jeho počínania je snaha odhaliť v ako štádiu ruje samica je a či sa má o ňu zaujímať. Pokiaľ je všetko tak ako má byť, zamilovaný pár sa začne o seba obtierať a nasleduje párenie. Po párení je samica ťarchavá 15 mesiacov a rodí 1 mláďa, iba vzácne sa rodia dvojčatá.
Spánok:
Žirafa odpočíva a podriemuje v stoji. Na zem si ľahne pokiaľ sa cíti v bezpečí. Hlbším spánkom spí tak, že si ľahne na zem , otočí krk dozadu a hlavu položí na zem vedľa stehna. V tejto polohe nikdy dlho neostane, dokáže spať 3-4 minúty.
Komunikácia:
Žirafy nie sú nemé, ako sa dlhu dobu predpokladalo. Majú hlasové ústroje a môžu vydávať celú škálu zvukov. Keď sa ocitnú v nebezpečenstve, vydávajú frkavé zvuky s prudkým vyfukovaním vzduchu z nozdier. U samcov je vzrušenie alebo súboj chrčivý, kašľavý zvuk alebo mrčanie. Pri vrcholiacej ruji vydávajú žirafy zvuky pripomínajúce bučanie. Ohrozené žirafie mláďa sa prejavuje piskľavým, nariekavým hlasom, vydávaný zatvorenými pyskami. Ďalším typom komunikácie je mimika. Svojím chovaním a spôsobom držania celého tela dávajú žirafy najavo svoje pocity. Dominantná žirafa pri stretnutí s iným samcom nesie hlavu vztýčenú a nadradenosť zdôrazní zdvihnutou bradou. Keď chce soka zahnať kráča priamo k nemu s krkom nahnutým dopredu, sklonenou hlavou a rožky bojovo namierene proti nemu. U samíc ale nižšie postavená žirafa ustúpi silnejšej a mimika vtedy nehraje v komunikácii rolu, platí vtedy prirodzený rešpekt. Komunikácia vzniká tiež v podobe signálu ich chvostov.
Biológia
Vitajte na stránke biogeo.wbl.sk v sekcii Biológia
Africké zvierata
Slon Africký
Na zemi žijú tri druhy slonov-slon indický ,slon africký, slon pralesný. Slon africký je v súčasnosti najväčšim žijúcim suchozemským zvieraťom. Ked sa slonie mláda narodí, má vyše 100 kilogramov. Dospelý slon váži do 6 ton a dosahuje výšku 4 metre. Slon je taký ťažký , že musí spať postojačký , a nie je schopný preskočiť ani najmenšiu prekážku. Je to pokojné zviera, ale ked sa cíti ohrozené , bez váhania sa dá do boja s útočníkom. Vztýči mohutné uši, rozbehne sa a v plnej rýchlosti rozdupe všetko , čo mu príde do cesty. Z cesty mu ustúpi dokonca aj lev. Slonie uši slúžia na rôzne účely -slon sa nimi ovieva a ochladzuje. Pri jedení a pití používa chobot, zakončený dvoma veľmi pohyblivými výbežkami. Pri hľadaní potravy využíva aj slonie kly. Slonie kly sú zo zuboviny, ktorá nie je pokrytá sklovinou a volá sa slonia kosť, slonovina. Sú to vlastne mimoriadne vyvinuté vrchné hryzáky.
Zebra stepná
Ak nepočítame koňa domáceho, je tento druh zebry jediným rozšíreným a hojným druhom z čeľade koňovitých. V Afrike ich žije asi 750 tisíc, takže je to aj jeden z najpočetnejších kopytníkov. Areál jej rozšírenia pokrýva štvrtinu Afriky. Žije na savanáchod Kene a Ugandy až po ústie rieky Limpopo vo východnej Afrike a odtiaľ na západ až do Namíbie a Angoly. Rozpoznávame 7 poddruhov, ktoré sa výrazne líšia usporiadaním pruhov. Najbežnejšia je Zebra stepná Bóhmova ktorá tvorí až 70% celkovej populácie zebier. Napríklad v Keni ich žije 141 tisíc a v Tanzánii až 390 tisíc.
Zebry žijú v rodinách s presne uzákonenou sociálnou štruktúrou. Na bohatých pastvinách a pri putovaní za potravou sa však združujú do obrovských stád. Jednotlivé rodiny zostávajú aj v týchto stádach pohromade. Ich zvrhovaným pánom je najsilnejší žrebec, ktorý vždy včas zbadá blížiaceho sa soka a bezpečne spozoruje každú kobylu, ktorá by chcela z čriedy ujsť. Úlohu strážcu pred skutočným nepriateľom má však niektorá skúsená kobyla. Ona rozhoduje o tom, či je potrebné dať sa na útek, ona určuje aj smer úniku.
Zirafa
Gepard štíhly
Gepard štíhly alebo gepard (Acinonyx jubatus) je cicavec z čeľade mačkovité. Je to jediný príslušník rodu gepard (Acinonyx) a podčeľade gepardy (Acinonychinae).
Je najrýchlejší cicavec na svete. Pružná chrbtica sa mu pohybuje hore a dole. Zadné končatiny pri rýchlom behu dopadnú na zem skôr ako predné. Gepard dosahuje v behu na krátku vzdialenosť rýchlosť 110 km za hodinu. Takýto rýchly beh je pre geparda veľmi vyčerpávajúci a gepard sa rýchlo rozhorúči. Asi po 400 metroch si musí oddýchnuť. Gepard ako jediný z cicavcov beží za korisťou.
Všetky mačkovité šelmy si zasluhujú pomenovanie mačka - majú okrúhlu hlavu, chrup dokonale prispôsobený mäsitej potrave, štíhle, ušľachtilé telo a okrem geparda vtiahnuteľné ostré pazúry, ktoré sú obávanejšou zbraňou ako očné zuby. Obdarené sú vynikajúcim zrakom a sluchom.
Mačkovité šelmy lovia najmä za súmraku, či v noci. Pomaly, ticho a prerušovane sa zakrádajú do tesnej blízkosti koristi, zvyčajne ani nie na 20 metrov od nej. Musia ju zraziť po pár skokoch, inak im korisť, často rýchlejšia a vytrvalejšia, unikne.
Iba gepard sa spolieha na svoju výnimočnú rýchlosť a nádejnej koristi sa ukáže skôr. Keď je asi v 50-metrovej vzdialenosti od nej, začne pomaly klusať. Vtedy sa zver, zvyčajne antilopa, pustí do behu a gepard akceleruje. Vďaka dlhým a rýchlym skokom dosiahne rýchlosť až 100 km/h a dokáže ňou utekať až 500 m. Lev loví úplne inak ako ostatné mačkovité šelmy - nie osamote, ale vo svorke. Na love sú častejšie samice. Svorka levov obkľúči zver a zahatá jej únikovú cestu.
Voľným okom takmer nemožno postrehnúť geparda prikrčeného na okraji húštiny či leoparda alebo jaguára ukrytého na strome. Nenápadnosť je prvoradou prednosťou útočníka a tieto šelmy za ňu vďačia práve svojmu sfarbeniu.
Gepard štíhly sa odlišuje od ostatných veľkých mačkovitých šeliem drobnou hlavou, neúmerne dlhými nohami a škvrnami, ktoré nevytvárajú na srsti kruhy. Hoci sa jaguár americký podobá leopardovi škvrnitému, má trochu väčšiu hlavu a kratšie nohy. Oba druhy majú škvrny tvoriace kruhy, u jaguára o niečo väčšie ako u leoparda.
Tiger je najsilnejšou mačkovitou šelmou. Vládne v ázijských džungliach a v lesoch na Ďalekom východe. Bengálsky poddruh tigra, žijúci v tropickej Ázii, sa v najväčších horúčavách rád chladí v tieni hustého krovia.
Malé mačkovité šelmy sa líšia od svojich veľkých príbuzných aj správaním - nerevú, pri požieraní potravy neležia, ale sedia na zadných nohách a potrpia si na dokonalú čistotu podobne ako mačka domáca. Patria medzi ne mnohé mačky s jednofarebným, pásovaným či škvrnitým kožuchom a zopár väčších šeliem ako rys ostrovid, serval stepný či puma americká.
Vrešťan
Vrešťany trávia celý svoj život na stromoch vo vyške 5 až 8 metrov nad zemou ,vzhľadom na svoju hmotnosť sa ale musia pohybovať opatrne a vyhľadávať silnejšie konáre,po ktorých normálne chodia po štyroch.Len v krajnom prípade zostupujú na zem, napríklad abypomohlu hore spadnutému mládaťu.Dlhý svalnatý chvost je pre vrešťana dôležitou pomôckou, pretože je na konci holý a uchopenia schopný.Funguje teda ako skutočná piata ruka ktorou sa zviera dokáže udržať na konári.Silnévrešťavé,škriekavé tonyvznikajú zosilnením zvukuv kostnej schránke po hrdlom, ktorá slúži ako ozvučná skrinka.V lese počuť jeho škriekanie 2,5km daleko, v otvorenej krajine dalej než 5km vzdialenosťou.Vrešťany kričia podľa okolností v rôznych toninách pomerne často a dlho, najsilnejšie samce.Vrešťany vážiace až 9kg sú najťažšie a najväčšie opice v celej Amerike.
Jedálny lístok:lístie,plody,kvety,puky,hmyz
Vrešťany žijú v čriedach s ôsmimi až desiatimi zvieratami na čele a dospelým samcom,ktorý sa ujíma vedenia i dohľadu.Vodca má väčšinou niekoľko samíc,ktoré nosia svoje mládatáaž tri roky na chrbte alebo pod bruchom.
Dlžka tela:45 až 90cm podľa druhu,samice sú o ničo menšie než samce
Dlžka chvosta:50 až 70cm
Hmotnosť:7 až 9kg
Dlžka brezivosti:asi 140dní
Vrh:1 mláda
Hmotnosť pri narodení:500 až 600g
Zvláštne znaky:na rozdiel od väčšiny opíc nemá vrešťan iba protistojný palec.Dokáže palec a ukazováčik vzdialiť na toľko že vznikajú akési kliešte, ktorými sa pevne drží konárov.vážne ohroze
Ochrana:existencia vrešťanov je vážne ohrozená pokračujúcou ťažbou dreva v krajinách ich výskytu.
Sup bradatý
Roztiahnuté špicaté krídla a kilnovitý chvost charakterizuje obraz supa bradatého v lete.Je ale veľmi malánádej vôbec ho zazrieť,pretože je čoraz vzácnejší a žije už len v divých vysokohorských oblastiach.Občas sa spúšťa do nížin.ale lieta vždy veľmi vysoko.Ako všetky supy,ani sup bradatý na rozdiel od ostatných dravcov (sokolov alebo orlov) nemá na prstoch naozajstné pazúry,čo by mu uľahčilo pohyb po zemi.Pazúry ani nepotrebuje pretože len zriedkakedy loví živé zvieratá.Uspokojí sa so zdochlinami.teda s tým, čo zanechali iný.Sú to väčšinou tie najtvrdšie kúsky alebo kosti.Tie,ktorénerozbije zobákom, púšťa z výšky na skalua potom vycicia špik svojím zvlášť k tomu uspôsobeným zobákom alebo zožerie rozdrvené kosti so zvýškami mäsa.Sup bradatý patrí k hrobárom prírody, ktorí odstraňuje odpad v podobe zvieracích zdochlín,a tým chráni životné prostredie.
Celková dlžka:105 až 117cm
Rozpätie krídel:250 až 280cm
Veľkosť krídla:samčeky 77 až 84cm,samičky 78 až 91 cm
Hmotnosť:5 až 7kg
Doba liahnutia:asi 53dní
Znáška:1 vajce (občas 2)
Prvý let:po 107 až 117 dňoch
Zvláštne znaky:samička je väčšia než samček, čierne perie okolo očí a zobáka tvorí akúsi bradu.
Ochrana:najmä v Europe sú supy bradaté čaoraz vzácnejšie.Od roku 1986 sa snažia štyri alpské krajiny-Francúzsko,S vajčiarsko,Taliansko a Rakúsko-spoločne so zväzmi ochrancov prírody opäť vysadiť supa bradatého v niektorých prísne chránených vysokohrských oblastiach.
Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...
Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...