Založiť webovú stránku alebo eShop

Biológia

Vitajte na stránke biogeo.wbl.sk v sekcii Biológia

Africké zvierata

Slon Africký

Na zemi žijú tri druhy slonov-slon indický ,slon africký, slon pralesný. Slon africký je v súčasnosti najväčšim žijúcim suchozemským zvieraťom. Ked sa slonie mláda narodí, má vyše 100 kilogramov. Dospelý slon váži do 6 ton a dosahuje výšku 4 metre. Slon je taký ťažký , že musí spať postojačký , a nie je schopný preskočiť ani najmenšiu prekážku. Je to pokojné zviera, ale ked sa cíti ohrozené , bez váhania sa dá do boja s útočníkom. Vztýči mohutné uši, rozbehne sa a v plnej rýchlosti rozdupe všetko ,  čo mu príde do cesty. Z cesty mu ustúpi dokonca aj lev. Slonie uši slúžia na rôzne účely -slon sa nimi ovieva a ochladzuje. Pri jedení a pití používa chobot, zakončený dvoma veľmi pohyblivými výbežkami. Pri hľadaní potravy využíva aj slonie kly. Slonie kly sú zo zuboviny, ktorá nie je pokrytá sklovinou a volá sa slonia kosť, slonovina. Sú to vlastne mimoriadne vyvinuté vrchné hryzáky. 

 

 

Zebra stepná

Ak nepočítame koňa domáceho, je tento druh zebry jediným rozšíreným a hojným druhom z čeľade koňovitých. V Afrike ich žije asi 750 tisíc, takže je to aj jeden z najpočetnejších kopytníkov. Areál jej rozšírenia pokrýva štvrtinu Afriky. Žije na savanáchod Kene a Ugandy až po ústie rieky Limpopo vo východnej Afrike a odtiaľ na západ až do Namíbie a Angoly. Rozpoznávame 7 poddruhov, ktoré sa výrazne líšia usporiadaním pruhov. Najbežnejšia je Zebra stepná Bóhmova ktorá tvorí až 70% celkovej populácie zebier. Napríklad v Keni ich žije 141 tisíc a v Tanzánii až 390 tisíc.
Zebry žijú v rodinách s presne uzákonenou sociálnou štruktúrou. Na bohatých pastvinách a pri putovaní za potravou sa však združujú do obrovských stád. Jednotlivé rodiny zostávajú aj v týchto stádach pohromade. Ich zvrhovaným pánom je najsilnejší žrebec, ktorý vždy včas zbadá blížiaceho sa soka a bezpečne spozoruje každú kobylu, ktorá by chcela z čriedy ujsť. Úlohu strážcu pred skutočným nepriateľom má však niektorá skúsená kobyla. Ona rozhoduje o tom, či je potrebné dať sa na útek, ona určuje aj smer úniku.

 

Zirafa

 

Trieda: cicavce 
Rad: párnokopytníky
Podrad: prežúvavce
Čeľaď: žirafovité
Celková výška: 400-580 cm
Váha: samci môžu vážiť až 2000 kg
Dĺžka ťarchavosti: 14-15 mesiacov
Počet mláďat: 1, výnimočne 2
Zaujímavosť: Žirafa je najvyšším cicavcom na zemi.

V iných jazykoch:
anglicky- giraffe
francúzsky- girafe
taliansky- giraffa
nemecky- giraffe
africky- kameelperd
zulsky- indlulamethi
Swahilsky- twiga

Slovo žirafa:
-jej meno pochádza pravdepodobne z arabského slova „xirapha“, ktoré označuje niekoho, kto sa pohybuje svižne a vznešene

História: Pred mnohými rokmi nebolo na žirafách nič zaujímavé. Krk nemali veľmi dlhý. Neskôr bola objavená pralesná žirafa (okapi) , medzitým mnoho ďalších poddruhov a potom žirafa Rotschildova, ktorá je dnes najznámejšou žirafou. 

Poddruhy žiráf: 
Zatiaľ bolo objavených 11 poddruhov žiráf.
Sú to:
-žirafa sieťovaná ( Etiópia, Somálsko, sever Keni)
-žirafa sudánska
-žirafa mramorovaná
-žirafa nubijská (v Sudáne a západnej Etiópii)
-žirafa západoafrická (v Čade a západnej Afrike)
-žirafa zambijská (Zambii a N.P. South Luangwa)
-žirafa angolská (Angola)
-žirafa kapská (juh Angoly, Botswane, juh Zimbabwe, Namíbii)
-žirafa Rotschildova (Ugande, Sudáne, na juhozápade Afriky)
-žirafa masajská (na juhu Keni, v Tanzánii)
-žirafa kordofanská (v Sudáne, Čade a DR Kongu)

Vzhľad, rýchlosť, váha, atď...
Žirafí krk sa skladá presne, ako u človeka, zo siedmich stavcov.
Váha dospelých žiráf sa pohybuje okolo 1000 kg, dospelí samci môžu vážiť až 2 tony. Žirafy sa pohybujú rýchlosťou 50-60 km/h, taká rýchlosť pre nich vôbec nie je problém. Chodia mimochodom ( tz. Že dvíhajú obe nohy na jednej strane naraz). Rovnováhu udržiavajú pomocou krku.

Ako žirafy pijú:
Pre žirafy je vlastne pitie akrobatický kúsok, pretože pri ňom musia ohnúť kolená, roztiahnuť predné nohy ďaleko od seba a kývavými pohybmi pomaly hlavu spustiť k vodnej hladine. Pri dvíhaní hlavy musí žirafa postupovať tiež opatrne. Jej mozog sa totiž pri pití nachádza 2 m pod srdcom a keď sa dvihne, tak je zase naopak 2 m nad ním. Takže keby krk rýchlo sklonila a potom rýchlo zdvihla, asi by omdlela.

K čomu slúži žirafe krk...
Najprv je to samozrejme získavanie potravy zo stromov, potom k udržiavaniu rovnováhy. Vedci však prišli na to , že čím majú samci dlhší krk, tým úspešnejší pri získavaní samíc.

Zmysly:
Žirafa má pravdepodobne najväčší rozsah videnia zo všetkých cicavcov. Vidí ďaleko a veľmi ostro. Tvora veľkého ako človek dokáže rozoznať bez problémov vo vzdialenosti 2000 m. Zrak ale nie je jediným zmyslom , ktorý má veľmi dobre vyvinutý. Patrí k nim sluch aj čuch.

Potrava:
Medzi žirafiu potravu patria výhonky akácií, ktoré sú šťavnaté a krehké ešte i v dobe, keď sú iné rastliny celé vysušené. Žirafy majú skvelý ohybný jazyk, ktorý sú schopné vyplaziť až na vzdialenosť 0,5 m. Tŕne žirafám vôbec nevadia, dokážu sa s nimi skvele vysporiadať. Vysunie svoj jazyk, ovinie ho okolo vetvy a jemne ich medzi našpúlené pysky. Potom zavrie papuľu a dokonale očeše listy, tŕne a malé vetvičky. Na žirafom jedálničku však okrem výhonkov akácií figuruje stovka ďalších druhov rastlín. Denne zožerie asi 50 kg potravy. Žirafy sa idú pásť ráno a večer, keď sú lístky na stromoch mierne zvinuté a lepšie sa trhajú. Žirafy sú bylinožravce aj keď občas býva spozorované, že sa priživujú zdochlinami kopytníkov, dopĺňajú si tak asi zrejme chýbajúce tekutiny.

Rozmnožovanie:
Samec si vyberie samicu, pristúpi k nej a tlačí sa ňufákom k jej slabinám. Samica na to reaguje močením. Samec pritom skloní opatrne hlavu, aby zachytil moč jazykom, potom zodvihne hlavu a vysunie svoje zovreté pysky (flámuje). Zmyslom jeho počínania je snaha odhaliť v ako štádiu ruje samica je a či sa má o ňu zaujímať. Pokiaľ je všetko tak ako má byť, zamilovaný pár sa začne o seba obtierať a nasleduje párenie. Po párení je samica ťarchavá 15 mesiacov a rodí 1 mláďa, iba vzácne sa rodia dvojčatá.

Spánok:
Žirafa odpočíva a podriemuje v stoji. Na zem si ľahne pokiaľ sa cíti v bezpečí. Hlbším spánkom spí tak, že si ľahne na zem , otočí krk dozadu a hlavu položí na zem vedľa stehna. V tejto polohe nikdy dlho neostane, dokáže spať 3-4 minúty.

Komunikácia:
Žirafy nie sú nemé, ako sa dlhu dobu predpokladalo. Majú hlasové ústroje a môžu vydávať celú škálu zvukov. Keď sa ocitnú v nebezpečenstve, vydávajú frkavé zvuky s prudkým vyfukovaním vzduchu z nozdier. U samcov je vzrušenie alebo súboj chrčivý, kašľavý zvuk alebo mrčanie. Pri vrcholiacej ruji vydávajú žirafy zvuky pripomínajúce bučanie. Ohrozené žirafie mláďa sa prejavuje piskľavým, nariekavým hlasom, vydávaný zatvorenými pyskami. Ďalším typom komunikácie je mimika. Svojím chovaním a spôsobom držania celého tela dávajú žirafy najavo svoje pocity. Dominantná žirafa pri stretnutí s iným samcom nesie hlavu vztýčenú a nadradenosť zdôrazní zdvihnutou bradou. Keď chce soka zahnať kráča priamo k nemu s krkom nahnutým dopredu, sklonenou hlavou a rožky bojovo namierene proti nemu. U samíc ale nižšie postavená žirafa ustúpi silnejšej a mimika vtedy nehraje v komunikácii rolu, platí vtedy prirodzený rešpekt. Komunikácia vzniká tiež v podobe signálu ich chvostov.
 
 

Gepard štíhly

Gepard štíhly alebo gepard (Acinonyx jubatus) je cicavec z čeľade mačkovité. Je to jediný príslušník rodu gepard (Acinonyx) a podčeľade gepardy (Acinonychinae).

Je najrýchlejší cicavec na svete. Pružná chrbtica sa mu pohybuje hore a dole. Zadné končatiny pri rýchlom behu dopadnú na zem skôr ako predné. Gepard dosahuje v behu na krátku vzdialenosť rýchlosť 110 km za hodinu. Takýto rýchly beh je pre geparda veľmi vyčerpávajúci a gepard sa rýchlo rozhorúči. Asi po 400 metroch si musí oddýchnuť. Gepard ako jediný z cicavcov beží za korisťou.

Všetky mačkovité šelmy si zasluhujú pomenovanie mačka - majú okrúhlu hlavu, chrup dokonale prispôsobený mäsitej potrave, štíhle, ušľachtilé telo a okrem geparda vtiahnuteľné ostré pazúry, ktoré sú obávanejšou zbraňou ako očné zuby. Obdarené sú vynikajúcim zrakom a sluchom. 

Mačkovité šelmy lovia najmä za súmraku, či v noci. Pomaly, ticho a prerušovane sa zakrádajú do tesnej blízkosti koristi, zvyčajne ani nie na 20 metrov od nej. Musia ju zraziť po pár skokoch, inak im korisť, často rýchlejšia a vytrvalejšia, unikne. 

Iba gepard sa spolieha na svoju výnimočnú rýchlosť a nádejnej koristi sa ukáže skôr. Keď je asi v 50-metrovej vzdialenosti od nej, začne pomaly klusať. Vtedy sa zver, zvyčajne antilopa, pustí do behu a gepard akceleruje. Vďaka dlhým a rýchlym skokom dosiahne rýchlosť až 100 km/h a dokáže ňou utekať až 500 m. Lev loví úplne inak ako ostatné mačkovité šelmy - nie osamote, ale vo svorke. Na love sú častejšie samice. Svorka levov obkľúči zver a zahatá jej únikovú cestu. 

Voľným okom takmer nemožno postrehnúť geparda prikrčeného na okraji húštiny či leoparda alebo jaguára ukrytého na strome. Nenápadnosť je prvoradou prednosťou útočníka a tieto šelmy za ňu vďačia práve svojmu sfarbeniu. 

Gepard štíhly sa odlišuje od ostatných veľkých mačkovitých šeliem drobnou hlavou, neúmerne dlhými nohami a škvrnami, ktoré nevytvárajú na srsti kruhy. Hoci sa jaguár americký podobá leopardovi škvrnitému, má trochu väčšiu hlavu a kratšie nohy. Oba druhy majú škvrny tvoriace kruhy, u jaguára o niečo väčšie ako u leoparda. 

Tiger je najsilnejšou mačkovitou šelmou. Vládne v ázijských džungliach a v lesoch na Ďalekom východe. Bengálsky poddruh tigra, žijúci v tropickej Ázii, sa v najväčších horúčavách rád chladí v tieni hustého krovia. 

Malé mačkovité šelmy sa líšia od svojich veľkých príbuzných aj správaním - nerevú, pri požieraní potravy neležia, ale sedia na zadných nohách a potrpia si na dokonalú čistotu podobne ako mačka domáca. Patria medzi ne mnohé mačky s jednofarebným, pásovaným či škvrnitým kožuchom a zopár väčších šeliem ako rys ostrovid, serval stepný či puma americká. 

 

Vrešťan

Vrešťany trávia  celý  svoj  život na  stromoch vo vyške 5 až 8 metrov nad zemou ,vzhľadom na svoju hmotnosť sa ale   musia pohybovať opatrne a vyhľadávať silnejšie konáre,po ktorých normálne chodia po štyroch.Len v krajnom prípade zostupujú  na  zem, napríklad abypomohlu  hore  spadnutému  mládaťu.Dlhý svalnatý  chvost  je  pre  vrešťana   dôležitou  pomôckou, pretože  je  na  konci holý  a  uchopenia  schopný.Funguje  teda  ako  skutočná  piata ruka  ktorou  sa  zviera  dokáže udržať na konári.Silnévrešťavé,škriekavé tonyvznikajú zosilnením  zvukuv  kostnej   schránke  po  hrdlom, ktorá slúži  ako  ozvučná  skrinka.V lese počuť  jeho škriekanie 2,5km  daleko,  v  otvorenej  krajine  dalej  než 5km vzdialenosťou.Vrešťany  kričia podľa  okolností v rôznych  toninách  pomerne  často  a  dlho,  najsilnejšie  samce.Vrešťany  vážiace  až 9kg  sú  najťažšie  a  najväčšie  opice  v  celej  Amerike.

Jedálny  lístok:lístie,plody,kvety,puky,hmyz  

Vrešťany  žijú  v  čriedach  s  ôsmimi až  desiatimi  zvieratami na  čele a  dospelým  samcom,ktorý  sa  ujíma   vedenia   i  dohľadu.Vodca  má  väčšinou  niekoľko  samíc,ktoré  nosia svoje mládatáaž  tri   roky  na chrbte   alebo  pod  bruchom.

 

Dlžka  tela:45  až  90cm  podľa  druhu,samice sú o   ničo  menšie  než  samce

Dlžka  chvosta:50  až 70cm

Hmotnosť:7  až 9kg

Dlžka  brezivosti:asi  140dní

Vrh:1 mláda

Hmotnosť  pri  narodení:500   až 600g

Zvláštne znaky:na  rozdiel  od  väčšiny  opíc nemá vrešťan  iba  protistojný  palec.Dokáže palec  a  ukazováčik  vzdialiť  na  toľko že  vznikajú akési kliešte, ktorými  sa  pevne  drží  konárov.vážne   ohroze

Ochrana:existencia  vrešťanov  je  vážne ohrozená pokračujúcou  ťažbou dreva  v  krajinách  ich  výskytu.

Sup bradatý

Roztiahnuté špicaté  krídla a kilnovitý  chvost charakterizuje obraz  supa bradatého  v  lete.Je  ale veľmi  malánádej vôbec  ho zazrieť,pretože  je  čoraz  vzácnejší  a  žije  už  len  v divých  vysokohorských  oblastiach.Občas  sa  spúšťa   do  nížin.ale  lieta  vždy   veľmi  vysoko.Ako  všetky  supy,ani  sup  bradatý na  rozdiel  od  ostatných dravcov (sokolov  alebo  orlov)  nemá  na prstoch  naozajstné    pazúry,čo  by   mu uľahčilo pohyb  po  zemi.Pazúry  ani  nepotrebuje  pretože  len  zriedkakedy   loví  živé  zvieratá.Uspokojí sa  so zdochlinami.teda   s  tým, čo  zanechali iný.Sú  to  väčšinou    tie  najtvrdšie  kúsky   alebo    kosti.Tie,ktorénerozbije  zobákom, púšťa  z  výšky   na  skalua  potom  vycicia  špik    svojím  zvlášť  k tomu uspôsobeným  zobákom  alebo zožerie  rozdrvené  kosti so  zvýškami   mäsa.Sup bradatý patrí k  hrobárom prírody, ktorí  odstraňuje  odpad  v  podobe   zvieracích   zdochlín,a  tým  chráni   životné  prostredie.

Celková  dlžka:105  až 117cm 

Rozpätie krídel:250  až  280cm

Veľkosť krídla:samčeky 77  až 84cm,samičky 78 až  91 cm

Hmotnosť:5   až 7kg

Doba liahnutia:asi 53dní

Znáška:1 vajce (občas 2)

Prvý let:po   107  až  117  dňoch

Zvláštne  znaky:samička  je  väčšia  než samček,  čierne perie okolo  očí  a  zobáka tvorí  akúsi  bradu.

Ochrana:najmä v  Europe sú  supy bradaté   čaoraz vzácnejšie.Od roku  1986 sa  snažia  štyri  alpské  krajiny-Francúzsko,S vajčiarsko,Taliansko  a  Rakúsko-spoločne  so zväzmi ochrancov prírody  opäť   vysadiť  supa bradatého v niektorých prísne  chránených  vysokohrských  oblastiach.

 

Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...

Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...

TOPlist